komentuje Pavol Slota

O čo vlastne ide v kauze Vrbětice?

Keď v predvečer odletu českej delegácie do Ruska za účelom dojednania nákupu Sputnika V vystúpi premiér s dočasným ministrom zahraničných vecí a oznámia, že za sedem rokov starou, už vyšetrenou explóziou muničného skladu stojí ruská GRU (vojenská rozviedka), sklad vyhodili do povetria známe tváre zo Salisbury a česká strana o tomto vedela sedem rokov a z neznámych dôvodov čakala s ohlásením tejto informácie až doteraz, tak sa jednoducho človeku vynorí v hlave viac otáznikov, ako odpovedí.

Prečo Rusi zaútočili na vojenský objekt členského štátu NATO? A prečo ten členský štát čakal sedem rokov s odpoveďou? Pričom incident vo Vrběticích stál život dvoch občanov Českej republiky a stal sa niekoľko mesiacov po Krymskej kríze a uprostred zúriacej vojny na Donbase. Ak sa jednalo o útok cudzej armády na území Česka, tak je nepochopiteľné, že Česko pristúpilo len k vyhosteniu ruských diplomatov a nevypovedalo Rusku diplomatické styky, tak ako sa mimoriadne vlažnou javí reakcia NATO.

Na záhadnosti celej situácii dodáva aj týždňové mlčanie prezidenta Miloša Zemana, ktorý po týždni vystúpil a štátnicky vyzval na ukončenie hystérie. Zároveň však povedal, že existujú dve verzie, jedna pracuje s ruskou GRU a druhá hovorí o nesprávnom zaobchádzaní s muníciou, pričom oznámil, že česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) nemá dôkazy o zapríčinení tohto výbuchu agentami ruskej GRU a je potrebné ďalšie vyšetrovanie.
Médiá si zo Zemana ťažkú hlavu nerobia, lebo ho označujú za rusofila, avšak pravda je taká, že Zeman sa správa ako hlava suverénneho štátu. So Zemanom sa, na rozdiel od našich vrcholných predstaviteľov, stretli Obama aj Trump v plnohodnotnom formáte rokovaní, tak ako bol prizvaný na zasadnutie jednej z najsilnejších lobistických organizácií v USA, AIPAC (Americko-Izraelský výbor pre verejné otázky), nehovoriac o stretnutiach s Benjaminom Netanyahu. Do Čiech na stretnutie so Zemanom priletel aj prezident Číny Si ťin-Pching a Zemana hostil sám Putin v jeho rezidencii v Soči. Spomeňte si prosím na výlet nášho pro-západne orientovaného prezidenta Andreja Kisku do USA, okrem ovracaného lietadla sa vrátil so spomienkami na desať minútový rozhovor s Barackom Obamom, návštevou Facebooku a stretnutím s Georgeom Sorosom, ktorý je síce podľa našich médií tak nezaujímavý deväťdesiat ročný dôchodca, no aj napriek tomu ho naša hlava štátu poctila oficiálnou návštevou. Český prezident vždy vedel, že jednostranná zahraničná politika je pre malé krajiny príliš krátkozraká.

Medzičasom sa však naša diplomacia poponáhľala s nadprácou voči Rusku, ako to u našich predstaviteľov začalo byť najnovším trendom. A tak sme vyhostili troch diplomatov za akciu, ktorú následne spochybnil najvyšší ústavný činiteľ Českej republiky. Keď si spomeniete na kauzu Skripaľovcov, tak vtedy väčšina krajín EÚ vyhostila ruských diplomatov. Dnes bola naša akcia ojedinelým úkazom spoločne s krajinami Pobaltia.

Ak sa pozrieme na celú situáciu z pohľadu na jej dôsledky v Čechách a na Slovensku, tak jej výsledkom je vysoká pravdepodobnosť neúčasti ROSATOM na dostavbe reaktora v Dukovanoch, zrušený nákup vakcíny SPUTNIK V a intenzívny anti-ruský sentiment v oboch krajinách. Kým pred pár týždňami GLOBSEC publikoval prieskum verejnej mienky, kde 57% Čechov a 61% Slovákov odpovedalo, že nevnímajú Rusko ako hrozbu, kým 56% Slovákov a 38% Čechov odpovedalo, že NATO provokuje Rusko.
Globálne vidíme, že okrem Pobaltských krajín svet zareagoval relatívne chladne, keď z USA sa ozvalo neurčité, „ak sa tieto obvinenia potvrdia, tak Rusko zaplatí“ a Nemci na situáciu príliš nereagovali. Navyše Nemecký minister zdravotníctva minulý štvrtok potvrdil záujem o nákup tridsiatich miliónov dávok ruského Sputnika V. Naopak Rakúsko po dlhšom koketovaní s otvorením továrne na Sputnik V vyhlásilo, že si v prípade ruskej vakcíny počká na jej schválenie v EMA.

Kauza Vrbětice sa preto ani veľmi nejaví ako súčasť mozaiky stupňujúceho sa tlaku na Rusko, tak ako je mimoriadne ťažké uveriť, že by po útoku GRU na vojenský objekt členského štátu NATO neprišlo k tvrdšej reakcii. Je možné, že kauza bude súčasťou vnútropolitického zápasu v Česku, a preto by bolo najlepšie zachovať chladnú hlavu a počkať si na ďalší vývoj. Čo naša diplomacia opäť nezvládla a so svojou rusofóbnou hystériou si pripísala ďalšie faux pas, na ktoré sa nepozerá dobre ani doma ani v zahraničí.