komentuje Pavol Slota

Začnem slovami francúzskeho generála vo výslužbe Jacquesa Guillemana, ktoré venoval ukrajinskej kríze: „Keď zavládne mier a vášne opadnú, historici budú analyzovať situáciu, aby objektívne určili skutočného obžalovaného“.

Aj so súhlasom Slovenska, ktoré bolo zastupované prezidentkou Čaputovou, NATO odsúhlasilo začatie prístupových rokovaní s Fínskom a Švédskom. A taktiež odsúhlasilo aj zmenu stratégie, kde si NATO strhlo svoju masku a odhalilo svoju skutočnú tvár, krvilačnú povahu a hlavne dôvod svojej existencie.

Dovoľte mi položiť niekoľko otázok, s tým, že si na ne každý jeden odpovieme samostatne:

Všimli ste si, že v podstate ešte pred pár mesiacmi NATO čelilo existenčnej kríze? Prezident Francúzka Macron dokonca otvorene hovoril o klinickej smrti tejto aliancie. Ak sa dobre pamätám bolo to v novembri 2019 a dnes vidíme, že mal pravdu. Pýtajme sa teda, čo momentálne funguje ako infúzia pre inštitúciu, ktorá v dnešnom svete zjavne slúži ako silový prostriedok na udržanie vplyvu toho „civilizovaného sveta“ (ako sebe označujú členské štáty NATO a EÚ, a samotná táto rétorika hovorí sama za seba, pretože zjavne podľa nich je ostatný svet „100 rokov za opicami“).

Turecko zrazu upustilo od svojho zámeru vetovať začatie prístupových rokovaní (aj keď otvorene hovorí, že tie ešte nezaručujú aj vstup) Fínska a Švédska, prečo asi?! Je to z ich strany geopolitický obchod, kde Turecko ako naozaj silný hráč háji hlavne svoje záujmy, či zo strachu z Ruska alebo nebodaj zo strachu z USA?! Len podotýkam, že USA má v Turecku niekoľko vojenských základní a od Kubánskej krízy hrá svoju významnú úlohu v geopolitike. Tiež chcem pripomenúť, že v Turecku nie je politický puč nič neobvyklé! Posledný sa uskutočnil v júni 2016, čo musíte uznať, nie je až tak dávno … a komu by najviac vyhovoval ľahko tvarovateľný, spolupracujúci prezident (presný opak silného a „spurného“ Erdogana)?!

Fínsko a Švédsko chcú vstúpiť do NATO. Deje sa tak presný opak toho, čo odporúča držiteľ Nobelovej ceny za mier H. Kissinger a podľa mňa úplne zbytočne vyostrujú už aj tak dosť napätú situáciu v Európe, alebo musia vstúpiť do NATO?! Robia tak na niekoho pokyn? Budú z toho mať nejaké výhody ako štát alebo sa v budúcnosti objaví, resp. objavia niektorí čelní predstavitelia v doživotných nevolených a dobre platených funkciách niekde v štruktúre štátov zlatej miliardy?! Alebo tak reálne robia zo strachu z Ruska? Len aby sa vedelo, napr. Fínsko má štátny dlh viac ako 180 miliárd amerických dolárov, čo je takmer 70% HDP.

Rusko na konci minulého roka a začiatkom tohto roka iniciovalo diplomatické rozhovory o svetovej bezpečnosti, kde požadovalo dodržiavať zásadu, ktorá hovorí, že nikto nemá právo zaisťovať svoju obranu a bezpečnosť na úkor obrany a bezpečnosti iného štátu. Na základe čoho Rusko informovalo, že má obavy o svoju bezpečnosť z dôvodu vtedy ničím neodôvodneným približovaním sa základní NATO stále bližšie a bližšie k jeho hraniciam. Predostrelo aj podmienky, ktoré by v danom čase upokojili napätú situáciu medzi jadrovými superveľmocami, teda Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými, ktoré sú na čele NATO. Jednou z nich bolo, aby sa NATO prestalo rozširovať smerom k ruským hraniciam a aby sa stiahlo na stav, ktorý bol dojednaný po páde Sovietskeho zväzu a jeho satelitov. Dokonca aj americký veľvyslanec v Moskve John Sullivan sa pred cca mesiacom vyjadril nasledovne: Rokovania o bezpečnostných zárukách, ktoré mali zohľadňovať obavy Ruska a iných strán, nepresiahli rámec vymieňania kúskov papiera a čítania téz.“ Boli, resp. stále aj sú, tieto požiadavky Ruska oprávnené?! Nezabúdajme, že zlyhanie (možno úmyselné sabotovanie a nevôľa dojednať dohodu s Ruskom) diplomacie vyvolalo ruskú silovú reakciu namierenú proti Ukrajine, v ktorej prebiehala občianska vojna od roku 2014 a vládne jej americký bábkový režim. Za vstup ruských vojsk na územie nie člena NATO nasledovala odveta členov NATO v podobe ekonomických sankcií, vyzbrojovania a cvičenia nečlenskej ukrajinskej armády. Ďalšia reakcia NATO na ruské požiadavky plynúce z ich obáv o svoju bezpečnosť je taká, že sa táto „obranná“ aliancia snaží naďalej rozširovať a približovať svoj vojensko-priemyselný komplex doslova na hranice Ruska s odôvodnením, že je to kvôli agresivite Ruska voči nečlenskej Ukrajine, v ktorej od roku 2014 prebiehala genocída etnických Rusov. A aby tých provokácií nebolo málo, tak ešte sa prijala zmena stratégie aliancie, ktorá definuje Rusko ako svojho nepriateľa č.1 (čím potvrdilo to, čo je každému súdnemu človeku jasné, pred skončením studenej vojny NATO bola protisovietska aliancia, následne sa z nej stala skryto protiruská aliancia a dnes sa k tomuto faktu už dokonca hrdo hlási).

Je teda na pozadí týchto veľmi stručne spísaných informácií, podporených ešte aj zásadným vyjadrením generálneho tajomníka NATO Stoltenberga v Madride, že NATO sa pripravuje na vojnu s Ruskou federáciou už od 2014, stále tým agresorom Rusko, ktoré už reálne nemalo kam cúvnuť, alebo je tým skutočným agresorom NATO pod vedením USA, ktoré sa snažia obkľúčiť ruské hranice a ktoré v mene šírenia slobody a demokracie dlhodobo vedú dobyvačné vojny po celom svete?!

Verím tomu, že slovenský národ je natoľko svojprávny a inteligentný, že si na tieto otázky dokáže odpovedať spravodlivo a tú rusofóbnu propagandu už dávno prekukol. Dnes už sme oficiálne v nepriateľskom vzťahu s Ruskou federáciou, nech sa Vám to páči alebo NIE!

A smutné na tom je to, že znova TO BOLO O NÁS BEZ NÁS!