komentuje Pavol Slota

A to sme si už mysleli, že národnostná karta nebude na Slovensku nástrojom politického súperenia. Opak je však pravdou. Vďaka odbornej nespôsobilosti, amaterizmu a tiež aj hulvátstva dnešnej vládnej garnitúry ju máme opäť na stole. Presnejšie, aby bolo zrejmé, čo mám na mysli, do politických diskusií ju vnáša zoskupenie, ktoré sa hrá na politickú stranu či hnutie a označuje sa skratkou OĽaNO.

Dobre bude. S týmto sloganom začal ťarbavý politik Igor Matovič svoju premiérsku prácu a dopracoval to nanajvýš k tomu, že dobre je „jeho ľuďom“. Nechcem teraz hovoriť o umelom predlžovaní výnimočného stavu, a to len preto, aby mohli bezbreho míňať verejné peniaze, čiže peniaze všetkých občanov Slovenska na nákup čohokoľvek, čo označia za potrebný nástroj boja s koronou. Všetci dobre vieme, že ide o ich biznis a v skutočnosti žiadne opatrenia proti šíreniu vírusu, okrem teda zamknutia ľudí a ekonomiky, nevymysleli. A pritom by sa stačilo poobzerať, ako to robia vo svete, kde im to funguje. A nie presne o tomto som chcel – a to aj napriek tomu, že by sa k tejto téme tiež dalo čo-to napísať.

Na Slovensku sa nám rozšíril taký nešvár – neúcta k vlastnej identite a vlastnému štátu. V čele tejto nevkusnej ideológie stojí sám bývalý premiér a dnešný minister financií Igor Matovič. Dokazoval to už ako premiér, ale ako minister financií si na tomto svojom „politickom „vynáleze“ doslova zgustol. Ohrdol slovenskou diplomaciou, ohovoril slovenských odborníkov a vedcov a vo finále dal na prvé miesto záujmy cudzie a nie vlastného štátu. Skrátka hanba, za ktorú si zaslúži minimálne palec dolu. Ako spolupáchateľa si k tomuto svojmu odsúdeniahodnému konaniu prizval poslanca z vlastného „stáda“ – istého Györgyho Gyimesiho. Stačí sa mu prizrieť bližšie na rúško, akú trikolóru na ňom nosí a je ihneď jasné, koho farby obhajuje.

Vrcholom jeho arogancie, nadutosti a v neposlednom rade aj hlúposti boli vyjadrenia, ktorými počastoval najvyšších predstaviteľov nášho rezortu diplomacie. Niežeby si ich silné puto k USA, pretavené priam do obdivu tejto zaoceánskej krajiny, nezaslúžilo zopár šťavnatých viet, ale jeho slovný súboj s ministrom a jeho štátnym tajomníkom mal úplne iný základ. Týkal sa nevhodného konania tak Igora Matoviča, ako aj jeho samotného, voči čomu sa ostro a logicky ohradila naša diplomacia. Aby som to nenaťahoval, zjednoduším celý ich spor do výroku tohto poslanca na adresu ministra a štátneho tajomníka, keď ich označil za hungarofóbov.

Podčiarknuté a zrátané: poslanec NR SR uráža vedenie diplomacie našej krajiny. Nikto, okrem ministra a štátneho tajomníka sa voči tomu neohradí, dokonca ani len samotný predseda strany SaS, ktorej dotyční páni sú nominanti. Ale vlastne.. akoby sa mohol. Veď vieme, že do politiky Igora Matoviča priniesol on. Presne ten istý Richard Sulík, ktorý vehementne kričal, ako s Igorom Matovičom už vládnuť nedokáže, aby o pár dní na to opäť bez hanby vkráčal do rovnakej koalície. Nezmenilo sa nič – Heger je Matovič 2, vláda je tá istá a Sulík opäť raz len drží balónik.