komentuje Pavol Slota

Ak ste aj Vy v šoku z konania Igora Matoviča, tak potom patríte k časti ľudí, ktorí považujú zdravý rozum a zdravý úsudok za základ spoločenského bytia. Minister financií Matovič je však na opačnej strane. Jeho zahraničné cesty za posledné dni a hlavne odkazy, ktoré nimi odoslal Slovensku a svetu, sú akoby tajnou šifrou Enigma. Neviem ako vy, ale ja sa už piaty deň snažím vylúštiť, čo tým všetkým chcel dosiahnuť.

Ako minister financií sa vyberie rokovať do Ruska o téme patriacej ministrovi zdravotníctva a popri tom stihne ešte rozhodovať o veciach kompetenčne prislúchajúcich ministerstvu zahraničných vecí. K tomu všetkému si svoj zahraničný výlet nedal ani schváliť vo vláde. Správa sa teda akoby bol naďalej jej bezbrehým šéfom, čo stavia premiéra Hegera do role obyčajného smiešneho štatistu a bábky. Samozrejme v rukách Matoviča. 

No a aby toho nebolo málo, tak celá táto chuťovka má aj svoju povestnú čerešničku – do Maďarska si tento politicky nemotorný človek zobral so sebou maďarského iredentistu Gyorgyho Gyimesiho. Áno, presne toho, ktorý aj po tejto návšteve štvavo komentoval našu štátnu slovenskú diplomaciu. Na rokovaní sedel na stoličke, ktorá mala patriť nie jemu, ale nášmu splnomocnenému veľvyslancovi v Maďarsku.

Zažili sme teda opäť presne to, čo sme zažívali každý deň, keď tento človek okupoval pozíciu predsedu vlády: vulgarizmus, problém, škandál, chaos a výsmech. To všetko sú „cnosti“, ktorými je popretkávaný jeho pobyt v politike. Inak to on proste nevie.

Zhrňme si to. Matovič svojím konaním dokázal toto:

1. Urobil Slovensku hanbu vo svete diplomacie
2. Znovu zosmiešnil svojich koaličných partnerov, ktorí z falošnej solidarity voči extra krehkej koaličnej súdržnosti toto celé hanebne radšej prešli mlčaním
3. Nasadil somárske uši premiérovi vlády Slovenskej republiky

Áno, celý tento cirkus odhalil predovšetkým to, že Eduard Heger je nesvojprávny, bábkový a dnes si už povedzme, že aj slabý premiér. Vlastne on je Matovič 2. Dávam však do pozornosti, že toto nie je príbeh o nejakom nedávnom premiérovi, ktorému zabudli povedať, že ním už nie je. Po roku jeho hrôzovlády sa šok a pobúrenie, ktoré spôsobil svojím konaním za posledný týždeň,  môžu javiť ako kvapka v mori. Zdá sa, že už nikoho neprekvapia a už tobôž neprinútia sa zamyslieť, čo ten blázon dokáže urobiť, ak je bez dozoru… A musím zdôrazniť to, že stále hovoríme o ministrovi financií!