komentuje Pavol Slota

Akú „bojovú“ úlohu to vlastne dostal Péter Magyar, ktorý zjavne ignoruje realitu a nahrádza si ju za nejakú veľko-maďarskú fantazmagóriu?!

Už počas predvolebnej kampane Magyar provokoval susedné štáty a hlavne Slovensko, do ktorého sa doslova navážal, ako keby mal on na Slovensku nejaké právomoci. Po jeho senzačnom víťazstve v parlamentných voľbách od svojej agresívnej rétoriky nijako neupustil, dokonca ju ešte viac vyostril a zintenzívnil. Nielenže sa snaží zasahovať do našej legislatívy a dožaduje sa zmeny našich zákonov, ale o južných teritóriách Slovenska sa vyjadruje, ako keby boli súčasťou Maďarska a občania na nich žijúci, ako keby boli občanmi Maďarska a nie Slovenska. Samozrejme na túto Magyarovu protislovenskú vlnu ihneď naskočili známe persóny maďarskej iredenty a šovinizmu, ktoré dlhodobo pôsobia na území južného Slovenska a dlhodobo sa snažia nielen vytvoriť kultúrnu autonómiu, ale územie pričleniť k Maďarsku ignorujúc pritom Ústavu SR, ktorá garantuje celistvosť a nedotknuteľnosť nášho štátneho územia. Pritom ako Slovenská republika neuplatňujeme voči občanom maďarskej menšiny, a ani žiadnej inej menšiny, dvojaký meter, represiu, neobmedzujeme ich etnické práva a uznávame ich štatút národnostnej menšiny, do nikoho nestrieľame za to, že hovorí po maďarsky a chce hovoriť po maďarsky, alebo iným jazykom. Dokonca by sa dalo povedať, že Slovenská republika kvôli rôznym smerniciam EÚ uprednostňuje „pohodlie“ rôznych menšín pred „pohodlím“ majoritného, štátotvorného národa, ktorý kvôli tomu môže právom pociťovať skrivodlivosť.

Čo teda tak vadí Magyarovi, že sa neustále snaží o eskaláciu napätia medzi Maďarskom a Slovenskom?! Je viac ako jasné, že mu vadí vláda Roberta Fica, ktorá dlhodobo leží v žalúdku kyjevským banderovcom na čele s tým malým zeleným bastardom Zelenským a ešte väčšmi bruselským „elitám“, ktoré z EÚ urobili žalár národov, ktorý sa dnes snažia pretransformovať na IV. ríšu, ktorá zaútočí na Ruskú federáciou. Magyarovo konanie je priamo úmerné túžbam „reich-komisariatu“ na čele s Ursulou von der Dement a Kajou Kallas, ktorý sa jednoznačne snaží destabilizovať vládu Roberta Fica v snahe nahradiť ho za figúrku obdobne poslušnú, ako je práve Magyar, ktorý aj takouto agresivitou voči Slovensku „ďakuje“ Bruselu za pomoc vo voľbách, kedy Brusel sabotovaním Viktora Orbána doslova vydláždil cestu k víťazstvu svojmu poskokovi Magyarovi.

Slovenský národ má historické skúsenosti so životom v tzv. žalári národov, ktorý sa svojho času nazýval Uhorsko (tiež Rakúsko-Uhorsko). Slovenský národ právom pociťuje krivdy z čias svojho života v tomto žalári národov, kedy sa Maďari povyšovali nad Slovákov a aj nad iné národy, ktoré boli súčasťou tejto stredoeurópskej ríše. Ale nie vždy tomu tak bolo a čo sa týka tejto kapitoly dejín, tak veľké množstvo historických nezrovnalosti, poloprávd a konšpirácií je nevyhnutné opätovne preskúmať, prehodnotiť a preformulovať ich tak, aby nepôsobili ako rozprávka o Veľkom Maďarsku pod krídlami mýtického turula, v ktorom všetci boli iba potomkami starých Maďarov a Slováci sa tam zjavili zo dňa na deň a aj to neprávom. Dejiny Uhroska, či Rakúska-Uhorska sú aj dejinami slovenského národa, ktorý bol rovnocenným národom, ak nie dominantným národom, po celé stáročia. Predsa tomu, že naši národní buditelia začali náš národno-oslobodzovací súboj o existenciu a prežitie slovenského národa a jeho identity, muselo niečo predchádzať, muselo sa niečo diať, čo to vyprovokovalo. Nechcem zachádzať do detailov, to by som predsa len radšej nechal na odborníkov, ale maďarizácia a násilná maďarizácia nie sú vymyslené pojmy a nie sú to len slovenské dojmy. Maďarizácia v mäkkej forme prebieha dodnes, ale čo sa týka tej násilnej, tak to nemusíme ani cestovať ďaleko do minulosti a ešte dnes sú medzi nami Slovenky a Slováci, ktorí ju zažili na vlastnej koži. Na priblíženie toho, čo sa dialo, uvádzam niekoľko historických faktov, ktoré uviedol predstaviteľ Združenia slovenskej inteligencie – KORENE, pán Ing. Mgr, Ľudovít Gunčaga vo svojom komentári k postaveniu pamätníka vojakom fašistickej horthyovskej armády v Rimavskej Sobote:

„Pamätník odkazuje jedno z najbolestnejších období slovenského národa, keďže roky 1938 – 1945 po Viedenskej arbitráži sú späté s krutým prenasledovaním slovenského obyvateľstva a s mnohými zločinmi proti ľudskosti zo strany maďarskej štátnej moci a armády.

Zadokumentované výpovede v dostupnej literatúre a archívoch sú otrasným svedectvom veľkomaďarského imperializmu a šovinizmu, bezprecedentného pošliapavania základných ľudských, občianskych a národných práv Slovákov, ale aj ostatných národnostných menšín na území Maďarska – Rusínov, Čechov, Moravanov, Srbov či Rumunov.

Cieľom horthyovského Maďarska po obsadení južného Slovenska bolo premeniť toto územie na etnicky čisto maďarské: k tomu slúžilo masové vyháňanie slovenského obyvateľstva hneď od novembra 1938, kruté perzekúcie Slovákov, zastrašovanie, nátlak, ako aj úradná, tzv. štatistická maďarizácia.

V rokoch 1938 – 1945 sa maďarské štátne orgány, vojaci, ako aj časť zradikalizovaného maďarského obyvateľstva dopustili voči nám Slovákom nasledovných zločinov proti ľudskosti:

1. prípady vrážd a znásilňovania slovenského obyvateľstva

2. väznenie a kruté mučenie zadržaných Slovákov, nie raz s trvalými následkami

3. živelné hromadné rabovanie a vyháňanie Slovákov spojené s bitím a so stratou ich majetku

4. použitie nátlaku a ozbrojenej sily pri nezákonnom vysťahovaní

5. zhromažďovanie Slovákov v maďarských koncentračných táboroch, napr. Štúrovo (vtedajší Párkány), Veľká Kaniža (maď. Nagykanizsa), Čanádpalota, a i.

6. opakované domové prehliadky rodín Slovákov, hocikedy aj v noci, s cieľom vyštvať ich z obsadeného územia

7. hromadné prepúšťanie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe, čím stratili živobytie a boli donútení k odchodu (železničiari, učitelia, zamestnanci štátnej správy atď…)

8. rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich pomaďarčovanie

9. pálenie slovenských kníh a celých slovenských knižníc

10. vyhnanie slovenských rehoľníkov a rehoľníčok aj kňazov z rasových dôvodov

11. prekladanie slovenských učiteľov a kňazov do južnejších maďarských obcí, aby stratili kontakt so slovenským ľudom a aby sa pomaďarčili

12. rušenie slovenských omší a ich nahrádzanie maďarskými

13. zákaz slovenskej tlače a spolkov, atď…“

Na základe toho, čo som uviedol, by som očakával, že voči drzosti a agresivite Pétra Magyara sa tvrdo postaví slovenská vláda, slovenský prezident a slovenský parlament a vyhlásenia Magyara nebudú len označovať za opovrhnutiahodné, ale podniknú razantné kroky, ktoré budú hájiť našu ústavu, našu štátotvornosť a našu zvrchovanosť a to nie iba v rovine nejakého spoločného vyhlásenia.

P.S.: Všimli ste si, že keď Péter Magyar odkáže Bruselu, že bez ruskej ropy to nepôjde, tak je všetko v poriadku a nikto z Bruselu ho nehreší?! Ak však presne to isté robí Robert Fico, tak ihneď sa voči nemu spustí hnev a nenávisť.

Viac nájdete na: Telegrame, Facebooku a YouTube