komentuje Pavol Slota

4. júla 2026 boli v USA veľkolepé oslavy 250. výročia nezávislosti. Aj keď si oficiálne nezávislosť, nielen za pomoci Francúzska, ale aj s pomocou Ruskej ríše, vydobyli od Veľkej Británie, netreba zabudnúť, že tomu predchádzalo „oslobodenie sa“ od pôvodných obyvateľov severoamerického kontinentu, ktorých my poznáme ako Indiánov, hoci v skutočnosti išlo o natívnych (pôvodných) Američanov, ktorí boli systematicky vyháňaní, vyhladzovaní a okrádaní o svoju zem v intenciách klasickej koloniálnej genocídy a lúpeže.

Vojna ako spôsob prežitia

Ďalšou trpkou pravdou o 250 ročnej nezávislej existencii je fakt, že v skutočnom mieri, bez väčšieho ozbrojeného konfliktu, strávili USA za celú svoju existenciu nanajvýš 15 až 20 rokov – a to iba v krátkom medzivojnovom období. medzi I. a II. svetovou vojnou. Práve vtedy prepukla Veľká depresia, najdlhšia a najhoršia hospodárska katastrofa modernej doby, ktorá najviac postihla USA a Nemecko. Burzový krach na Wall Street v roku 1929 a následný kolaps amerických úverov uvrhli Nemecko do chaosu, masovej nezamestnanosti a beznádeje – a tým priamo otvorili cestu Hitlerovi a nacistom k moci. Táto kríza sa celosvetovo skončila v roku 1939 vypuknutím II. svetovej vojny.

USA si z tejto krízy pomohli tak, ako mnohokrát predtým – ďalšou vojnou. Odtajnené archívy a historické fakty podľa všetkého ukazujú, že americký vojensko-priemyselný komplex na rozpútaní II. svetovej vojny leví podiel – konflikt im napokon umožnil zachrániť vlastné hospodárstvo na úkor desiatok miliónov mŕtvych v Európe. Môžeme teda s čistým svedomím skonštatovať, že svoje jediné mierové časy aktívne využili na prípravu najväčšieho krviprelievania v dejinách v snahe zachrániť svoje hospodárstvo.

Po ukončení vojny sa, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, USA dodnes tvária ako osloboditelia a záchrancovia ľudstva, hoci do konfliktu na pôde Európy vstúpili až vtedy, keď bolo úplne jasné, že Hitlerov Wehrmacht rozdrví na prach Červená armáda. Z ich strany nešlo o žiadnu morálnu misiu proti „osi zla“, ale o tvrdý, nemilosrdný biznis a geopolitickú lúpež – o to, aby si odhryzli svoj diel zo západnej Európy. Ten ich ospevovaný Lend-Lease nebol nezištnou pomocou priateľovi v núdzi, ale čistým kšeftom. Poslednú splátku tohto „dobročinného“ programu zaplatilo Rusko až v roku 2006. Sovietsky zväz by podľa všetkého nacistické Nemecko porazil aj bez americkej priemyselnej pomoci, možno o niekoľko mesiacov neskôr, ale určite by to zvládol. USA sa však vďaka tejto vojne zachránili pred hospodárskym krachom a upevnili svoju pozíciu v globálnej dominancii.

Od studenej vojny po dnešok

Po páde Sovietskeho zväzu, napriek jasným sľubom, že pakt NATO sa nebude rozširovať na východ, začali USA pod vedením svojho vojensko-priemyselného komplexu a Pentagónu agresívne tlačiť tento pakt ďalej na východ. Po sérii farebných revolúcií a štátnych prevratov okupujú strednú a východnú Európu dodnes – vojensky, politicky aj ekonomicky.

Po skončení studenej vojny, ktorú si prisvojili ako výlučné víťazstvo, mali USA možnosť vydať sa cestou mieru. Namiesto toho boli zapojené do série vojen a konfliktov po celom svete – od Juhoslávie cez Irak, Líbyu, Sýriu až po Ukrajinu. Ukrajinu aktívne pretvárali na svoju zbraň namierenú proti Rusku, v duchu starej bismarckovej stratégie. Nacifikovali ju, vyzbrojili ju a následne ju poštvali proti Rusku, aby ho strategicky zadržali. Teraz, keď sa ukrajinský front rúti do kolapsu, už otvorene plánujú, ako vtiahnuť do konfliktu celú Európsku úniu – len aby si opäť zachránili vlastné hospodárstvo na úkor Európanov. A keď už bude Európa zdevastovaná vojnou, veľkodušne jej ponúknu „pomoc“ na obnovu – samozrejme na dlh, presne ako kedysi Marshallov plán. Aj tá ich „pomoc“ kyjevskému nacistickému režimom je postavená na princípe Lend-Lease, ktorého ručiteľmi sú členské štáty EÚ, vrátane Slovenska, ktoré bude veľmi dlho splácať účet za americký arzenál demokracie.

A aby toho nebolo málo, USA sa cez svoje vazalstvo voči Izraelu nepriamo spolupodieľa na genocíde v Gaze. Iránčanov chcú donútiť k dohode tak, že na nich hádžu bomby. Trump po neustálom marení mierových rokovaní a obviňovaní iránskych vyjednávačov z neochoty dohodnúť oznámil, že s Iránčanmi sa dohodnúť nedá a nariadil proti nim vojenskú operáciu, ktorá krvou zmáča všetok piesok na Blízkom východe, resp. na Arabskom polostrove. Netreba zabúdať ani na agresiu voči Venezuele a únos prezidenta Madura, ktorý predával „ich“ ropu Číne mimo dolára. Ďalšie farebné revolúcie a ozbrojené konflikty, ktoré boli v Pentagóne naplánované, sú na spadnutie ako prípravná fáza pre otvorený vojenský konflikt s Čínou.

Iný pohľad na nezávislosť

Takže asi toľko k tej ich nezávislosti: toto nie je žiadna „vzorová demokracia pre celý vesmír“. Toto je ríša zla, pokrytectva, neustáleho drancovania, parazitovania a vraždenia, riadená úzkou skupinou vagabundov, zločincov, vrahov, finančných špekulantov a nenažrancov, ktorí sa pred svetom tvária ako filantropi a spasitelia ľudstva. Keby sme spočítali všetky mŕtvych z konfliktov, ktoré priamo alebo nepriamo rozpútali, a pridali by sme k tomu obete ich plandémie, výsledné číslo by výrazne prevýšilo počet obetí Hitlerovho režimu.

Deň po týchto pokryteckých oslavách sme si na Slovensku pripomenuli 1 163 rokov od príchodu Cyrila a Metoda. Tých na Veľkú Moravu pozvalo knieža Rastislav a územie dnešného Slovenska patrilo medzi jej najvýznamnejšie časti. Naši predkovia však ešte pred začlenením do Veľkomoravskej ríše mali svoj vlastný štátny útvar, ktorému vládla matka všetkých slovenských miest – Nitra. Práve tu sa rozvíjalo slovanské písomníctvo a kultúra, ktoré sa neskôr rozšírili do celého slovanského sveta, ktorého existencia sa datuje dávno pred obdobie tzv. kristianizácie (pokresťančovania).

Vlastná identita namiesto cudzích vzorov

My, slovenský národ, máme za základ svojej identity a štátnosti viac ako tisícročnú históriu – nie 250 rokov lúpeží, vojen a parazitovania. Naša identita a štátnosť sa začali formovať už v 9. storočí a a hoci sme prešli storočiami cudzej nadvlády (uhorskej, habsburskej, neskôr československej a komunistickej) zachovali sme si svoj jazyk, kultúru a vedomie vlastnej identity. Bohužiaľ, medzi nami je stále priveľa tých, ktorí 250 rokov amerického pokrytectva a krviprelievania považujú za dôležitejšie ako naše vlastné tisícročné dedičstvo.

Je dôležité uznať pozitívny rozmer americkej histórie pre milióny prisťahovalcov, ktorý je však podmienený a závislý od ich agresivity, drancovaní iných národov a parazitovaní na nich. USA boli a sú miestom príležitostí pre ľudí z celého sveta, vrátane desiatok tisíc Slovákov, ktorí prišli koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Pracovali v oceliarňach, uhoľných baniach a priemysle, zakladali spolky a významne prispeli k rozvoju americkej ekonomiky. Cez organizácie ako Slovak League of America sa angažovali aj v podpore myšlienky samostatného Slovenska a štátotvornosti slovenského národa. Ich potomkovia sa dodnes hrdo hlásia k svojmu slovenskému pôvodu.

USA a ich nezávislosť im nedávajú žiadne právo, aby NÁM – nie 250-ročnému národu – niečo diktovali, prikazovali, štvali nás do vojny proti komukoľvek, obmedzovali nás, robili u nás štátne prevraty, menili a prepisovali našu históriu, odnárodňovali mladé generácie, vyhrážali sa nám alebo určovali, s kým sa smieme a nesmieme priateliť, koho máme nenávidieť alebo ako máme žiť.

Slovensko potrebuje skutočnú nezávislosť a neutralitu. Štát, na ktorý budeme môcť byť právom hrdí a ktorý konečne dá svojim obyvateľom bezpečný, prosperujúci a slobodný domov plný príležitostí na prácu a sebarealizáciu, aby sa slovenský národ mohol vo svojej jedinečnosti slobodne rozvíjať a odovzdávať svoje dedičstvo ďalším generáciám – pokračovateľom viac ako tisícročnej histórie.

Viac nájdete na: Telegrame, Facebooku a YouTube